Preskočiť na obsah

Žeriav popolavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Žeriav popolavý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku nehodnotený[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Grus grus
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia žeriava popolavého
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žeriav popolavý[3] alebo staršie žeriav obyčajný (Grus grus) je druh z čeľade žeriavovité. Hniezdi v celej palearktíde, žije hlavne v severovýchodnej Európe a na Sibíri. Každoročne migruje najmä cez východné, menej stredné Slovensko, v roku 2009 bolo doložené prvé hniezdenie na Slovensku[4], hniezdi v severnejších susediacich krajinách, ako Česko (znovu od roku 1989[4]), Poľsko a Ukrajina.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov žeriav popolavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej aj Európskej populácie je stúpajúci.[1]

Je to do siva sfarbený vták o niečo väčší ako bocian biely s dlhými nohami, dlhým krkom a pomerne silným, klinovitým zobákom. Od podradu dropy sa odlišuje voľne visiacim perím na chvoste. Celkové zafarbenie oboch pohlaví je sivé (mladých vtákov hnedosivé), s čiernym čelom, bradou, záhlavím, hrdlom, krajmi a koncami krídel a chvostom. Líca, boky hrdla a väzy sú biele, temenná škvrna je červená. Žeriavy lietajú v klinovitých formáciách a ozývajú sa nezameniteľnými trúbivými zvukmi.

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Žeriavy sú sťahovavé vtáky, zimujú v Stredomorí a v Malej Ázii, kam odlietajú v priebehu júla a augusta, návrat na hniezdisko je počas marca a apríla.

Ekosozologický status v roku 1995 Im - nezaradený migrant, resp. nehniezdič. V roku 1998 žiadny.[5] V roku 2001 žiadny.[6] V roku 2014 NA - (regionálne) nepríslušný.[2] Žeriav popolavý je jeden z 15. nehodnotených druhov, z niektorého z nasledujúcich dôvodov: o ktorých pravidelnom hniezdení u nás existujú údaje z menej ako 10 posledných rokov, sú v štádiu rozširovania areálu, hniezdia alebo hniezdili u nás len sporadicky alebo ojedinele.[7][8]

Obývajú rybníky s rozsiahlym rákosím, prípadne močiarovitým územím, v ktorých si z rastlinného materiálu stavajú kopovité hniezda, ale aj vlhké a riedke lesy.

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri dvorení predvádzajú žeriavy charakteristický tanec, pri ktorom sa klaňajú a vyskakujú do výšky. V apríli až máji znášajú zvyčajne dve vajcia, na ktorých obidvaja striedavo sedia asi jeden mesiac. Mláďatá sú nekrmivé a rodičia ich vodia ďalších 8 – 10 týždňov. Aj potom sa rodina zdržuje pohromade.

Žeriavy sa živia hmyzom, rastlinami, zrnom a hľúzami alebo korienkami. Pri ťahu sa žeriavy často zdržujú na poliach.

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 3220 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[9]

Hlasové prejavy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 24. augusta 2020
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-23]. Dostupné online.
  4. a b REPEL, Matej; CHRAŠČ, Peter; PAČENOVSKÝ, Samuel; UHRÍN, Ján. Migrácia a prvé doložené hniezdenie žeriava popolavého (Grus grus) na Slovensku Migration and the first documented breeding of the Crane (Grus grus) in Slovakia. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 73 - 77. Dostupné online [cit. 2018-06-08].
  5. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Štefan Danko, Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Žeriav popolavý, s. 244 - 246.
  6. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  7. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  8. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  9. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]